Závislosť alebo láska?

Tieto dve formy spolužitia majú k sebe tak blízko, že ich niekedy veľmi ťažko rozoznať. Kde sú ich hranice?
Tieto dve formy spolužitia majú k sebe tak blízko, že ich niekedy veľmi ťažko rozoznať. Kde sú ich hranice?
Keď sa Anna prvýkrát stretla s Petrom, mala pocit, akoby sa prebudila po tisícročnom spánku. Jeho prítomnosť ju tak nabila energiou, akoby ju niekto strčil do elektrickej zásuvky. Obaja už mali po štyridsiatke a za sebou jedno nevydarené manželstvo, napriek tomu ich príťažlivosť, ktorá medzi nimi vznikla, tak nadchla, že zahodili všetku opatrnosť a nechali voľný priechod vášnivým emóciám. Už po dvoch mesiacoch sa rozhodli pre spoločné bývanie. Odvtedy už ubehlo desať rokov a puto, ktoré ich spája, je stále veľmi silné. Až také, že bez seba nedokážu vydržať dlhšie ako deň. Obaja sa vzdali rôznych individuálnych záujmov, len aby mohli spolu tráviť čo najviac času. Napriek tomu nie sú šťastní.
Peter sa rozviedol s prvou ženou pre početné nevery. A aj keď je Anne verný, stále cíti neodolateľné nutkanie podľahnúť pokušeniu zakaždým, keď vidí krásnu ženu. Ovláda sa len zo strachu, lebo myšlienka, že by mohol stratiť partnerku, na ktorej mu záleží, je preňho desivá. Anna vie o tom, ako sa cíti, preto ho každý deň preventívne kontroluje, s kým a ako trávi čas, keď nie sú spolu. Aby posilnila svoju pozíciu vo vzťahu, dobrovoľne si nakládla na plecia všetko, čo je spojené s praktickým chodom domácnosti. Platenie účtov, nákupy potravín, upratovanie – to všetko má pod palcom len preto, aby bola pre Petra viac dôležitá. Tiež to robí zo strachu. Nevie si predstaviť, že by sa zaľúbil do inej a odišiel. Tak ako to urobil jej bývalý manžel. Annin rozvod mal totiž rovnaký dôvod ako Petrov – mužovu neveru. Obaja sa cítia ako v pasci. Na jednej strane príliš lipnú jeden na druhom, nedokážu bez seba žiť, na druhej strane úzkosť, ktorú vo vzťahu pociťujú, ich občas doháňa k šialenosti.

Nemôžem bez teba dýchať
„Je to paradox, ale k ľuďom, s ktorými nás spájajú putá závislosti, cítime často väčšiu pripútanosť ako k tým, ktorí nás posilňujú čistou láskou,“ tvrdí etikoterapeutka Beáta Hlohovská. Obete závislosti sú často také posadnuté partnerom, že ich vnímanie reality sa zúži len na to, čo súvisí s ich vzťahom. Všetko ostatné akoby neexistovalo. Keď sa objekt ich túžby vzdiali, pociťujú niečo ako abstinenčné príznaky. Nemôžu dobre spávať, cítia sa vyčerpaní, dokonca môžu trpieť tráviacimi problémami, bolesťami hlavy alebo inými psychosomatickými poruchami. To všetko im signalizuje, že niečo s ich vzťahom nie je v poriadku. Prísť však na príčinu tohto chorobného stavu je často nad ich sily.

Hľadanie rovnováhy
Podľa Beáty Hlohovskej majú takéto vzťahy vždy jedného spoločného menovateľa – vznikli z potreby vyriešiť si v našom vnútri niečo, čo sa vychýlilo z rovnováhy. Môže to byť nedôvera voči mužom, ktorá sa zakorenila v Anne, alebo pocit zlyhania, ktorý v sebe nosí Peter. Poškodenia tohto typu môžu mať korene aj v detstve.
Petrov otec bol tiež typom neverníka, ktorý nedokázal dať pocit istoty svojej partnerke, a tak syn neskôr v dospelosti nevedomky prebral jeho model správania. Aby sa takto postihnutí ľudia mohli vyliečiť, je nevyhnutné prejsť určitou duchovnou očistou. Na začiatku je treba nastaviť si sám sebe pravdivé zrkadlo, priznať si, čo je v našom živote nedoriešené, čo nám bráni stať sa harmonickými ľuďmi, nájsť v sebe pocit istoty a bezpečia. A potom príde to najťažšie – schopnosť uveriť sebe samému, že to všetko dokážeme zvládnuť. Lebo kľúčom k vyliečeniu každej závislosti je zdravá sebadôvera. Ten, kto našiel sám v sebe zdroj šťastia a sily, nepotrebuje byť závislý od druhých, dokonca ani od tých, ktorých miluje.
„Závislí ľudia si často vynucujú vo vzťahoch prejavy lásky a ocenenia,“ tvrdí Beáta Hlohovská. „Často si navzájom hovoria, ako sa milujú, ako veľmi im na sebe záleží. Potrebujú to ako náplasť na svoje poškodené sebavedomie. A keď im partner takéto prejavy z nejakého dôvodu odoprie, bývajú podráždení, až agresívni. Sama som roky pracovala s obeťami domáceho násilia a môžem vám povedať, že za väčšinou prípadov bola práve závislosť vo vzťahoch.“

Jeden potiahne druhého
Anna s Petrom sa síce nebijú, ale ich podráždenosť sa prejavuje rôznymi drobnými hádkami a nezhodami. Často vznikajú vo chvíli, keď sa Anna snaží Petra kontrolovať, čo on vníma ako poníženie a vracia jej to tým, že neposlúcha jej príkazy. Potom ju prosí o odpustenie, kupuje jej darčeky na udobrenie a ubezpečuje ju, aká je preňho dôležitá. Podľa Beáty Hlohovskej majú obaja šancu zlepšiť kvalitu ich života len vtedy, ak sa aspoň jeden z nich pokúsi vnútorne zharmonizovať. „Dobrá vôľa jedného z partnerov robí zázraky,“ tvrdí etikoterapeutka. „Človek, ktorý sa dokáže zharmonizovať, automaticky prestane priťahovať partnerov s potrebou závislosti. Výsledok je potom taký, že partner, s ktorým žijeme, sa prirodzene tiež dostane do rovnováhy alebo ak aj naďalej cíti potrebu byť od niekoho závislý, sám od seba zo vzťahu odíde.“ Takéto rozchody nebývajú vášnivé, ľudia po nich dokážu byť ďalej dobrými priateľmi. Vedia, že ich už nespájajú spoločné potreby, a tak k sebe necítia vzájomnú príťažlivosť. To im umožní začať v živote nanovo a pokúsiť sa konečne nadviazať harmonický láskyplný vzťah. Podľa Beáty Hlohovskej ide o úplne inú kvalitu spolužitia. „Ak dvaja harmonickí ľudia vytvoria harmonické spojenie, necítia vo vzťahu žiadny tlak. Môžu si dovoliť byť takí, akí sú, bez akejkoľvek pretvárky a kŕčovitého snaženia. Cítia sa dobre spolu, aj keď spolu nie sú, lebo vedia, že sa jeden na druhého môžu spoľahnúť, veria tomu druhému rovnako, ako veria sami sebe,“ vysvetľuje etikoterapeutka. Takéto vzťahy bývajú požehnaním nielen pre tých, čo ich zažívajú, ale aj pre ich okolie. Ľudia z nich dokážu čerpať láskyplnú energiu dlhé roky aj potom, keď už pominie obdobie vášnivej zaľúbenosti. Ak sa budú chcieť Anna s Petrom dopracovať k takémuto výsledku, bude musieť ona uveriť, že je dostatočne atraktívnou a hodnotnou ženou, ktorá si dokáže udržať partnerovu lásku a on bude musieť presvedčiť sám seba, že nepotrebuje na zvýšenie vlastnej sebahodnoty obdiv každej ženy, ktorá prejde okolo. Postačí mu láska tej jednej, pre ktorú bude ochrancom a bude si môcť sám seba dostatočne vážiť. Kým sa tak stane, možno to ešte nejaký čas potrvá. Podstatné však je, že obaja sú pripravení pracovať na zlepšení. A to je vždy rozhodujúce.

Ste závislá?
Ak chcete vedieť, ako ste na tom so závislosťou vo vzťahu, pokúste sa odpovedať úprimne na nasledujúce otázky. Každé áno, ktoré pritom poviete, je varovným signálom, že by ste mali pracovať na svojom vnútornom vyrovnaní a pocite sebadôvery. Čím viac kladných odpovedí budete mať, tým viac je táto potreba naliehavá.

-Pociťujete úzkosť, keď sa váš partner baví v spoločnosti s atraktívnou ženou?
-Keď váš muž nepríde večer včas domov, neviete sa na nič sústrediť?
-Často máte potrebu verbálne vyznávať lásku, a to isté očakávate od partnera?
-Vaše predchádzajúce vzťahy boli ukončené bolestivým rozchodom?
-Mali vaši rodičia vášnivý, ale disharmonický vzťah?
-Bojíte sa, že vo vzťahu nemáte toho druhého dostatočne pod kontrolou?