Keď duša kričí

Máte pocit, že sa občas meníte na hysterku? Možno by ste mali porozmýšľať prečo. Naučíme vás, ako bojovať s emocionálnymi výbuchmi.
Máte pocit, že sa občas meníte na hysterku? Možno by ste mali porozmýšľať prečo.
Dostali ste sa už niekedy do situácie, keď ste rozumom chápali, že potrebujete reagovať s chladnou hlavou, ale namiesto toho ste podľahli emocionálnemu tlaku a vybuchli ako pretlakový hrniec? Ak sa do podobných situácií dostávate len výnimočne a potom ich pomerne rýchlo dokážete rozdýchať, nie je to žiadna katastrofa.Horšie je, keď sa do nich dostávate často, dlho vo vás doznievajú a kazia vám radosť zo života. V takom prípade by ste sa zrejme mali vydať na hlbšiu cestu do svojho vnútra a pokúsiť sa nájsť príčinu svojich problémov.„Bohužiaľ, ľudia dnes radšej objavujú iné planéty, než by sa vydali na objavovanie samých seba,“ vraví etikoterapeutka Beata Hlohovská, ktorá sa v rámci svojho netradičného vedného odboru venuje skúmaniu súvislostí medzi dušou a telom.Niektoré ženy, ktoré sa dlhodobo zmietajú v negatívnych emóciách, siahnu po liekoch, aby sa im uľavilo. Táto cesta však vedie len k potlačeniu vonkajších príznakov, ale nelieči ložisko, z ktorého sa daný problém rozrástol do nezvládnuteľných rozmerov.

Nebojujte s citmi
Prvý krok k zlepšeniu môže prísť už vo chvíli, keď si uvedomíme, že naše pocity sú užitočnými signálmi, ktoré nás informujú o tom, čo sa v nás deje. „Signalizujú nám, či to, čo je v nás i okolo nás, je v poriadku, alebo nie,“ vysvetľuje psychoterapeutka Katarína Kárászová. „Ak sa im naučíme rozumieť a prestaneme sa ich báť, môžu nám priniesť veľa užitočných informácií. Poslúžia nám ako kompas, pomôžu nám orientovať sa vo svete v súlade so svojím vnútrom.“ Spracúvaním pocitov sa zaoberá vo svojej knihe Odvaha cítiť aj americký psychoterapeut Andrew Seubert. Odporúča pocit najprv len vnímať, venovať mu pozornosť, aby sme mu dokázali porozumieť a potom konať podľa toho, čo od nás vyžaduje, alebo ho jednoducho uvoľniť a prejaviť. Potlačenie toho, čo cítime, väčšinouveľmi nezaberá. Nespracovaná emócia môže byť síce rozumom na chvíľu vytlačená na vedľajšiu koľaj, ale časom aj tak vypláva na povrch.

Prečo nás všetci štvú?
Neposlušné deti, lenivý manžel, šéf, ktorý nás neustále sekíruje – možno sa vám zdá, že príčina negatívneho pocitu vychádza z iných ľudí a vy ste len obeť, ktorá je odsúdená, aby naveky znášala ústrky okolia. Snažíte sa vychádzať s ľuďmi, staráte sa o nich – a oni nič, vašu snahu berú ako samozrejmosť a akoby toho nebolo dosť, čím ste ústretovejšia, tým viac na vás naložia. Nečudo, že potom občas „vypeníte“. Dá sa vôbec vyjsť z tohto bludného kruhu? „V prvom rade by sme si mali uvedomiť, že nie je v našej moci meniť druhých ľudí a ani to nie je potrebné,“ tvrdí Beata Hlohovská. Vzťahy fungujú ako zrkadlo, odrážajú len to, čo zo seba vysielame. Jediný človek na zemi, koho môžeme skutočne zmeniť, sme my sami. Keď si tento fakt naplno uvedomíme, prestaneme sa zbytočne rozčuľovať pre to, čo robia druhí, a ušetríme tak kopu zbytočne vydanej energie. Mnohé ženy, ktoré majú sklony k hysterickým reakciám, vyvolávajú nezhody v partnerských vzťahoch. „Keď je žena zharmonizovaná, je v harmónii aj muž a vzťah funguje optimálne. V opačnom prípade vládne medzi nimi disharmónia,“ dodáva Hlohovská. Ak sme nežné a trpezlivé, muži z nás získavajú silu, ktorú nám potom vracajú vo forme zodpovednosti, bezpečia a starostlivosti. Keď však tieto typicky ženské vlastnosti nedokážeme partnerovi prejaviť, je tento pozitívny kolobeh výmeny energií narušený. Priepasť medzi partnermi sa prehlbuje. Dôležité je opýtať sa samej seba, prečo náš partner nespĺňa ideálnu mužskú rolu? Inými slovami, ak nie sme dostatočne ženské, nemôžeme čakať, že muž sa pri nás prejaví ako pravý chlap. Emancipácia nás často tlačí do situácií, v ktorých sme nútené správať sa ako muži a potlačiť svoj prirodzený ženský princíp. Tento tlak často pociťujú najmä ženy v riadiacich funkciách a na manažérskych postoch. Podľa Hlohovskej je to však len ilúzia: „Aj riadiť iných ľudí alebo viesť obchodné rokovanie môžeme tak, že využijeme svoje ženské vlastnosti – intuíciu a empatiu. To nás môže dokonca značne zvýhodniť oproti mužskej tvrdosti. Poznám veľa žien na vysokých postoch, ktoré sú veľmi ženské a práve preto úspešné.“ Podľa jej postrehov nám môže kultivovanie typicky ženských vlastností pomôcť reagovať vyrovnanejšie a ľahšie sa dopracovať k celkovej spokojnosti. Niekedy pomôžu aj obyčajné, typicky „babské“ drobnosti, ktoré potešia, ako napríklad nový účes alebo pekné šaty. Keď sa vďaka nim budeme cítiť ženskejšie, urobíme tak službu nielen sebe, ale aj svojmu okoliu, na ktoré budeme pôsobiť príjemnejším dojmom.

Jedlo a hormóny
Na naše emocionálne reakcie do veľkej miery vplýva aj endokrinný systém – žľazy s vnútornou sekréciou, ktoré ak nepracujú optimálne, organizmus je celkovo rozladený a my reagujeme podráždene. Najčastejšie sa nám to stáva v puberte, v čase menštruácie, počas tehotenstva a v klimaktériu. Čo sa dá robiť – ženské telo je po celý život vystavené rôznym hormonálnym búrkam. Rozhádať sa s každým v okolí len preto, že na nás doľahol predmenštruačný syndróm však nie je veľmi diplomatické, lepšie je porozmýšľať, ako nebyť otrokom svojej rozkolísanej hormonálnej hladiny. Beata Hlohovská radí vyskúšať odľahčenú stravu s obsahom nenasýtených mastných kyselín a využiť na hormonálne zharmonizovanie prírodné prostriedky a výživové doplnky, ako sú napríklad lecitín, včelia materská kašička alebo bylinky bohaté na fytoestrogény. Ženám v klimaktériu, ktoré bývajú podráždené pre pokles ženských pohlavných hormónov, pomôžu prírodné preparáty, ktoré jemne stimulujú žľazy s vnútornou sekréciou a z dlhodobého hľadiska pôsobia často lepšie ako hormonálna substitučná liečba. Rozhodne stoja za vyskúšanie skôr, než vezmete do úst prvú tabletku so syntetickými hormónmi. Emocionálna podráždenosť môže súvisieť aj s nedostatočnou funkciou štítnej žľazy. Na tento problém odporúča Beata Hlohovská jednoduchý prírodný recept – cesnakový obklad. Vyrobíme si ho tak, že vložíme do pohára ošúpané strúčiky cesnaku a zalejeme ich studenou vodou. Po chvíli, keď sa strúčiky vo vode vylúhujú, ponoríme do nej handričku, vyžmýkame a priložíme na hrdlo. Na to priložíme ešte jednu teplú handričku alebo zohriaty uterák a takto zabalené zostaneme cez noc.

Upracte si minulosť
Niekedy máme tendenciu precitlivene reagovať na určité situácie len preto, že v nás vyvolávajú podvedomú súvislosť s niečím, čo nás trápi z minulosti. Možno sme na to rokmi zabudli, ale kdesi v tmavých zákutiach našej mysle nás stále strašia pozostatky tejto nepríjemnej skúsenosti. „Ak sa veci nepodarí spracovať vtedy, keď sa dejú, môže dôjsť k náhlemu uvoľneniu nahromadenej emočnej energie pod vplyvom zdanlivo nepatrného podnetu, ktorý potom spustí emočnú búrku,“ upozorňuje psychoterapeutka Katarína Kárászová. Ak si teda všimneme, že zvykneme neadekvátne reagovať v určitých podobných situáciách, môžeme svoj problém vyriešiť len tak, ak odhalíme jeho pôvod. Keď si samy nevieme rady, môžeme vyhľadať pomoc odborníka, ktorý nám pomôže uvoľniť myseľ a nazrieť do podvedomia.
Ako zvládnuť emočný výbuch podľa psychoterapeuta Andrewa Seuberta

-Uvedomte si, že ste sa ocitli v emočnej búrke.
-Pokúste sa dýchať do brucha a pomaly vydychovať. Najprv zadržať dych na tri doby, potom sa nadýchnuť do brucha – nabrať malé množstvo vzduchu na päť dôb, zadržať na tri a pomaly vydýchnuť na šesť dôb.
-Zakotvite sa v prítomnom momente. Uvedomte si, kde ste teraz, čo sa okolo vás deje, čo vidíte, čo počujete, čo cítite, čoho sa dotýkate a nič v danom okamihu neriešte. Počkajte, kým to prejde.
-Skúste rozlíšiť, koľko z toho, čo prežívate, má skutočne do činenia s prítomnosťou, je reakciou na to, čo sa deje v prítomnosti.
-Tú časť realisticky vyriešte v prítomnosti.
-Rozlíšte, čo z vašej emočnej reakcie patrí minulosti, reaguje na to, čo sa stalo už dávnejšie a nesie v sebe posolstvá prameniace z vašich nedokončených minulých záležitostí, nespracovaných minulých zážitkov, ktoré ste si preniesli do súčasnosti.
-Identifikujte, z čoho z minulosti reakcia pramenila – urobte si čas na vnútorné upratovanie.

Následky nespracovaných emócií z hľadiska etikoterapie

Nepriechodné vaječníky, oslabená štítna žľaza – súvisia s pocitmi úzkosti.
Cysty na vaječníkoch a na prsiach – sú následkom opozičných emócií, ktoré vznikajú vo chvíli, keď máme pocit, že príliš veľa obetujeme a za našu snahu nedostávame adekvátnu odmenu.
Oslabený žlčník a pečeň – signalizujú, že ste na seba prísna, priveľa od seba očakávate.
Chorý žalúdok – v našom okolí je niečo, čo dokážeme len ťažko „stráviť“.
Kašeľ, oslabené pľúca a priedušky – dolieha na nás strach z niečoho, čo nás „dusí“.