Jedlo ako útecha

Zajedáte smútok, únavu alebo sklamanie v láske? Trápenie spojené s jedlom nás dokáže obrať o radosť zo života. Ľudia závislí od jedla sú na tom podobne ako narkomani. Odkedy sa stala tridsaťpäťročná Anna matkou, pribrala vyše dvadsať kilogramov. Starostlivosť o dve malé deti ju obrala o chvíle voľna, ktoré mala predtým vyhradené na regeneráciu, takže sa cíti permanentne unavená. Aby ten pocit únavy prekonala, dotuje sa jedlom. Najradšej sladkým. Ráno si dá na vzpruženie kúsok koláča, poobede ďalší a večer pred spaním ešte ďalší. Nečudo, že jej kilá pribúdajú jedna radosť. Samozrejme, čím je ťažšia, tým viac sa cíti unavená. Jedlo jej problém nerieši, naopak, ešte viac ho zhoršuje. Občas si to Anna uvedomí. V takých chvíľach si nakúpi tabletky na chudnutie a zaháji diétu. Prestane si kupovať koláče. Ale vždy to vydrží len pár týždňov, potom sa zase vráti k starým zlozvykom a váha, ktorú krvopotne zhodila, je opäť naspäť. V podobnej situácii je aj štyridsiatnička Eva. Akurát že ju nepriviedla k nadmernému jedeniu únava, ale stres z manželstva. Žije totiž v permanentnom strachu, že ju opustí manžel. Keď ide s kamarátmi na pánsku jazdu, zaháňa záchvaty žiarlivosti pri chladničke. A je čoraz ťažšia a ťažšia. S každým novým kilogramom jej neistota ešte viac rastie. Zastaviť tento zhubný proces je však nad jej sily.

Jeme, aby sme zabudli
Milióny žien na celom svete sú vo veľmi podobnej situácii. Jedlo pre ne nie je zdrojom výživy, ale drogou. Chvíľkovým opojením, ktoré im umožňuje aspoň na chvíľu uniknúť od reality. „V tom je ich základný problém,“ tvrdí etikoterapeutka Beáta Hlohovská. „Keby prestali utekať samy pred sebou, okamžite by sa vyliečili.“ V praxi by to malo vyzerať asi tak, že by sa Anna zamyslela nad tým, prečo je stále unavená. Keby išla dostatočne hlboko do svojho vnútra, možno by zistila, že sa tam kdesi uhniezdil pocit, že ako matka nie je dosť dobrá. Preto sa tak veľmi snaží byť v starostlivosti o deti perfektná a preto je aj tak veľmi unavená. Eva by sa mala zase zamyslieť nad tým, prečo stále pochybuje o manželovej vernosti. Je na vine jeho nezáujem alebo jej sebapodceňovanie? Keby mala dostatok odhodlania a odvahy vidieť samu seba takú, aká je, zbadala by zúfalú ženu, ktorá je presvedčená o tom, že nie je pre svojho muža dosť atraktívna. Nedokáže si uvedomiť vlastnú hodnotu a tento problém sa v žiadnom prípade nedá vyriešiť jedlom.

Liečba závislosti
Ženy, ktoré trpia závislosťou od jedla, sú na tom podobne ako narkomani. Aby sa mohli vyliečiť, musia si najprv samy priznať, že majú vážny zdravotný problém. Tie, ktoré sa odhodlajú riešiť priberanie diétami, nikdy nič nevyriešia. Aj keby diétovali do konca života, jedlo bude pre nich stále hrozbou. Bez ohľadu na to ako bude kolísať ich hmotnosť. „Asketizmus má totiž tú istú príčinu ako nekontrolovateľné pôžitkárstvo,“ vysvetľuje Beáta Hlohovská. „V prvom prípade sa snažíme tvrdým odmedzovaním dostať pod kontrolu to, čo v skutočnosti nedokážeme kontrolovať, čiže samu seba. V druhom prípade demonštrujeme stratu sebakontroly nadmerným jedením. Oba prístupy k jedlu majú jedno spoločné – dávame nimi najavo, že v našom živote nie je niečo v poriadku.“

Cesta k sebe
Trápenie spojené s nekontrolovateľným jedením nás dokáže úplne obrať o radosť zo života. Keď sa naše myšlienky stále krútia len okolo toho, ako rady by sme si dali kúsok pizze alebo zmrzlinový pohár, je to peklo. Len čo si totiž svoj objekt túžby doprajeme, trápia nás výčitky svedomia, bojujeme samy so sebou. A nemá to konca. Američanku Geneen Rothovú dohnali podobné pocity na pokraj samovraždy. Až keď bola úplne na dne, tak si dokázala priznať, že jej hlavným problémom nie je jedlo, ale únik od reality. Rozhodla sa, že to zmení a podarilo sa jej to tak dokonale, že o svojej ceste k duševnej rovnováhe napísala knihu Ženy, jedlo a Boh, ktorá sa stala medzinárodným bestsellerom. Ako sa jej to podarilo?
„Treba sa zastaviť,“ píše. „Cítiť, čo cítite, vidieť, čo vidíte, vnímať, čo vnímate. Netreba utekať, ale bdieť bez toho, aby sme sa omamovali jedlom.“ Cesta k svojmu stratenému ja môže mať rôzne formy. Cez bdelé vnímanie svojich pocitov, toho, čo sa deje v nás, ale aj toho, čo sa deje naokolo. Keď pritom zapojíme všetky zmysly, zistíme, že svet je zrazu oveľa farebnejší. Stačí si len viac všímať, čo nám ponúka – vône, zvuky, farby… Je toho tak veľa. Stačí to len prijať. Bohužiaľ, súčasťou reality nie sú len príjemné zážitky. Vo svete je aj veľa negatívneho. Práve to nás priviedlo k nutkavému jedeniu. Čo s tým?
„Svet treba prijať taký, aký je, s jeho kladmi aj s nedostatkami,“ tvrdí Beáta Hlohovská. „Možno nie je dokonalý, ale iný k dispozícii nemáme.“ To platí aj o prijatí samej seba.
Beáta Hlohovská vedie ženy s poruchami stravovania k tomu, aby dokázali oceniť svoje dobré vlastnosti, ale aby prijali aj tie, ktoré považujú za zlé. Lebo aj keď ich osobnosť nie je dokonalá, inú nemajú. Musia sa naučiť s ňou žiť a prijať ju s láskou takú, aká je.

Bod zlomu
Gennen Rothová prirovnáva chvíľu, keď sa jej to podarilo, k duchovnému osvieteniu. Len čo sa rozhodla prijať samu seba, prišla nesmierna úľava a s ňou aj nové vnímanie vlastného tela. Keď ho lepšie spoznala, už ho nechcela trestať, chcela sa oň predovšetkým s láskou starať. Začala si viac všímať jeho potreby, vnímať, kedy je skutočne hladné a podľa toho ho vyživovať. Stačilo sa riadiť len svojím vnútorným vedením a nutkavá chuť na jedlo prešla akoby sama od seba. Príjemným vedľajším efektom bola strata nadmernej hmotnosti bez akéhokoľvek násilného obmedzovania. Kým prišiel zázračný bod zlomu, snažila sa sama seba čo najviac pýtať, zaujímať sa o všetko, čo sa s ňou počas života udialo. „Keď sme ochotné pýtať sa a zaujímajú nás naše pocity, nech už sú akékoľvek (hrôza, nenávisť či hnev), príde uvoľnenie,“ píše vo svojej knihe. „Pocity sa zmiernia, lebo k nim pristupujeme láskavo a otvorene, neodporujeme im a neodmietame ich.“ Inými slovami, keď prestaneme bojovať samy so sebou, príde mier a s ním aj nový, zdravší prístup k jedlu.

Zásady zdravého jedenia podľa Geneen Rothovej:

Jedzte vtedy, keď ste hladné.
Jedzte posediačky a v tichom prostredí. Nie v aute.
Pri jedení sa nerozptyľujte. Za rozptyľovanie sa považuje rádio, televízia, noviny, knihy, prudká alebo znepokojujúca hudba.
Jedzte to, čo si praje vaše telo.
Jedzte, kým nemáte dosť.
Jedzte zámerne tak, aby vás všetci videli.
Jedzte s radosťou, chuťou a pôžitkom.